Za novelu hlasovalo 102 poslancov zo 128 prítomných. Kladne hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru a KDH a časť OĽaNO (Martin Fecko, Štefan Kuffa, Erika Jurinová a Richard Vašečka), SDKÚ (Mikuláš Dzurinda a Ľudovít Kaník) a nezaradený Alojz Hlina. Proti bolo 18 poslancov, traja sa zdržali, päť nehlasovalo.
Toľko suchá štatistika. Lenže práve hlasovanie a jeho výsledok sprevádzali emócie. Padali výrazy ako „zrada, zmluva s diablom, porušenie práva, diskriminácia...“
Nechajme teraz bokom tieto emócie a pozrime sa na to, kto nehlasoval či sa hlasovania vôbec nezúčastnil.
Jednoduché počty hovoria, že pri hlasovaní o novele ústavy chýbalo 22 poslancov. Keď si bližšie pozrieme mená chýbajúcich, tak nám vychádza, že minimálne polovica z nich sa verejne hlási ku kresťanskej viere a ku kresťanským hodnotám. Ak k nim priradíme troch poslancov, ktorí vyslovene hlasovali proti novele či boli prítomní, no nehlasovali, pričom sa tiež verejne hlásia ku kresťanskej viere a hodnotám, tak na základe takéhoto postoja v našom parlamente pokojne vzniknúť druhý najsilnejší poslanecký klub! Klub kresťanov, ktorým nezáleží na kresťanských hodnotách.
Pripusťme, že niektorí veriaci poslanci mali dôležité povinnosti mimo parlamentu, dokonca v zahraničí (Branislav Škripek). Ale až toľkí?! Ak z 83 poslancov Smeru chýbal iba jeden, tak postoj veriacich je viac ako smutný...
Vari najsmutnejší je postoj poslancov Mostu-Híd. Ani jeden z nich nehlasoval za novelu ústavy! Veriaci predseda strany Béla Bugár hlasoval dokonca proti! A tu neobstojí tvrdenie, že nesúhlasí s predkladanými zmenami v justícii. Justícia nikdy nebola a ani nikdy nebude základná bunka spoločnosti, tá má pred sebou ešte plno zmien, priam permanentne. No manželstvo ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“, či sa to niekomu páči alebo nie, bolo, je a bude základom každej spoločnosti. Dokonca sa dá s trochou nadnesenosti povedať, že pri dobre fungujúcej rodine bude asi treba menej zmien v justícii...
Kresťanská viera je síce osobná, ale nikdy nie je súkromná. Aj preto sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Christifideles laici napísal: „Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti volajú dnes so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní sa laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným.“
Nie je dovolené zostať nečinným. Je nad slnko jasnejšie, že všetci neprítomní poslanci boli činní. Ale kde a v čom? Kde boli nedávni bojovníci za rodinu a kresťanské hodnoty Radoslav Procházka, Daniel Lipšic, Jana Žitňanská, Pavol Frešo či Viliam Novotný...?
Slovensko sa jednoznačnou ústavnou definíciou manželstva zaradilo ku krajinám EÚ ako Poľsko, Litva, Maďarsko, Chorvátsko či Bulharsko, ktoré si uvedomujú dôležitosť hodnôt, akými sú manželstvo a rodina a náležite to vyjadrili aj vo svojich ústavách. V tomto ohľade Slovensko môže byť dobrou inšpiráciou pre ďalšie krajiny Európy a sveta.
Pre koho však chcú byť inšpiráciou politici z rodiaceho sa klubu kresťanov, ktorým nezáleží na kresťanských hodnotách...?
